Ako som už spomínal na konci prvého článku, predchádzajúci deň som ukončil výbornou večerou a kvalitným spánkom na Horskej chate Smrekovica. Keďže som vedel, že ma čaká dlhšia trasa než prvý deň, budík som si nastavil na piatu hodinu. Raňajky na chate som vynechal, keďže personál bol taký milý, že mi pripravil raňajkový balíček vopred. Takže niečo som ešte na chate prehryzol a vyrazil som na trasu.
Od chaty som sa vybral po zelenej značke popod Skalnú Alpu (1 463 m) a cez oblasť „Štrosy“ smerom na vrch Rakytov. Prvý krát som zastavil už po necelom kilometri na výhliadke nad sedlom Mulda. Stihol som to akurát na východ slnka a tak som si prvé denné slnečné lúče vychutnal na tomto krásnom mieste.
Pokračujem ďalej, striedam les s otvorenejším priestorom a po približne 3 kilometroch popod vrch Tanečnica (1 462 m) prídem do Severného Rakytovského sedla (1 415 m).
Nazastavujem sa, začínam výstup na jeden z najfotogenickejších vrchov Veľkej Fatry – Rakytov a za 20 minút už stojím na jeho vrchole (1 567 m) a vychutnávam si panoramatický výhľad. Slniečko je síce za mrakom, napriek tomu chvíľu relaxujem.
Začínam zostup do Južného Rakytovského sedla (1 295 m), trvá to tak do polhodinky, trochu strmý terén, ale kolená držia ☺.
Pokračujem ďalej po zelenej značke, na chvíľu zastavím pri odbočke na vrch Minčol (1 398 m), kde sa rozhodujem, či pokračujem po zelenej a vrcholec obídem alebo si vyšľapem na vrchol. Rozhodnem sa pre obchádzkovú trasu a po 2,7 km prídem do Sedla pod Čiernym Kameňom (1 266 m).
Vrch Čierny Kameň (1 479 m) je charakteristický svojim ostrým a skalistým profilom, čím kontrastuje s okolitými hôľnatými vrchmi. Ide o významnú lokalitu horskej flóry, na ploche cca. 67 ha sa zachoval pralesovitý porast. Od roku 1964 je časť tejto lokality územne chránená. Samotný vrchol nie je prístupný po oficiálnom značkovanom chodníku.
V Sedle pod Čiernym Kameňom dopĺňam zásoby vody, chvíľku oddychujem a pokračujem po Náučnom chodníku Čierny Kameň až do Sedla Ploskej (1 396 m). V sedle ani nezastavujem a pokračujem ďalej po žltej značke na vrch Ploská (1 532 m). Tu si na chvíľu spravím pauzu a rozhodujem sa, či pôjdem na Chatu pod Borišovom. Ak pôjdem, tak budem určite chcieť vystúpiť aj na Borišov, čo by už pre mňa znamenalo slušné zdržanie. Preto sa rozhodujem pre pokračovanie po červenej značke (Veľkofatranská magistrála) smerom na sedlo a neskôr aj vrch Chyžky (1 342 m).
Neviem ako vy, ale ja mám zostup z Ploskej do sedla Chyžky veľmi rád (približne 1,5 km). Hôľnatý povrch, pozvoľné klesanie a samozrejme výhľady do sedla ako aj na vrch Borišov (1 510 m).
Z Chyžiek začínam stúpať do sedla Koniarky (1 377 m). Za chrbtom mám Ploskú, pred sebou Suchý vrch (1 550 m). Približne na pol ceste medzi Koniarkami a Suchým vrchom sa nachádza zrub – Salaš pod Suchým vrchom, ktorý je z môjho pohľadu jedným z najkrajších a najlepšie vybavených salašov vo Veľkej Fatre. Vždy si tu urobím krátku prestávku.
Zo salaša odstúpam ešte približne kilometer a som na vrcholci Suchého vrchu. Na to, aby ste sa sem dostali, je potrebné odbočiť z Veľkofatranskej magistrály a asi 200 metrov odstúpať po neznačenom chodníku. Od ostatných hôľnatých okolitých vrchov sa Suchý vrch líši efektnými vápencovými skaliskami, vďaka ktorým je považovaný za jeden z najkrajších veľkofatranských vrchov. Je centrom rovnomennej prírodnej rezervácie.
Mojím ďalším cieľom je najvyšší vrch Veľkej Fatry – Ostredok (1 595 m). Zo Suchého vrchu je to nádherná a nenáročná trasa s veľmi pozvoľným stúpaním. Za necelú polhodinku stojím na Ostredku, oddychujem a uvedomujem si, že už som ďaleko za polovicou trasy, ktorú som mal naplánovanú v tento deň.
Po hlavnom hrebeni cez vrch Frčkov (1 586 m) prejdem na známy vrcholec Krížna (1 574 m). Ide o posledný vrch presahujúci 1 500 metrov na mojej ceste. Výhľady z Krížnej ako aj vojenský objekt spojovej služby s vysielačmi na jej vrcholci pozná asi každý hiker ☺.
Z Krížnej odklesám na vrch Líška (1 445 m) a následne k rázcestiu „Pod Líškou“. Tu má turista na výber, buď odbočí na žltú značku a zíde do obce Turecká (s možnosťou okúpania sa na Salaškách) alebo pokračuje po modrej na vrch Majerova skala (1 283 m) a až odtiaľ zíde do obce Staré Hory.
Keďže som stále nemal dosť ☺, rozhodol som sa pre druhú možnosť. Po ďalšom 1,5 kilometri som stál na výhliadke Majerova skala a kochal sa okolím s vedomím, že moja výprava pomaly končí.
Nasledoval pomerne nudný a jednotvárny zostup do obce Staré Hory, ktorý meria približne 4,5 kilometra a ťahá sa zalesneným terénom. Ale odmena potešila ☺ …
Na záver ešte virtuálne video z celej trasy …
