Na tento prechod som si vyhradil dva dni. Rozhodol som sa nejsť klasickou Veľkofatranskou magistrálou, ale trasu som si vytýčil sám podľa mapy. Bolo to v auguste 2025, vyrážal som zo železničnej stanice v Ružomberku a moja cesta mala skončiť v obci Staré Hory, neďaleko Banskej Bystrice. V tomto článku popíšem prvý deň cesty.
Bolo príjemne chladné augustové ráno (niečo pred ôsmou hodinou) a ja som stál na železničnej stanici v Ružomberku. Po prejdení prvých 2,5 kilometra som sa konečne ocitol na rázcestí „Kalvária“, ktoré pre mňa znamenali opustenie mesta Ružomberok a „vkročenie“ do prírody.
Z rázcestia som sa vybral po červenej značke a o necelú hodinku (2 km) som stál na prvom vrchole s názvom „Vlčí zub“ (nadmorská výška – 975 m). Tento vrch býva taktiež stotožňovaný s názvom „Veľká skala“. Samozrejme nejde o najvyšší vrch Veľkej Fatry, ale napriek tomu odporúčam si urobiť tu prestávku a vychutnať si výhľady.
Trochu sa napijem a pokračujem ďalej na vrch Sidorovo (1 099 m), kam po 45 minútach aj úspešne dorazím. Na vrcholci je príjemný tieň, tak sa trochu zdržím a schladím mimo slnka.
Sidorovo je významné aj z historického hľadiska, kedysi tu stálo výšinné halštatské hradisko. Počas II. svetovej vojny bola na Sidorove umiestnená nemecká protilietadlová batéria. A nemôžem nespomenúť, že je tu vybudovaná výhliadka, ktorá ponúka preskrásne vyhľady na Vlkolínske lúky, ako aj historickú obec Vlkolinec.
Z vrcholu zostupujem do Sedla pod Sidorovom. Ľudia s oslabenými kĺbmi by si mali dávať veľký pozor, cesta je veľmi strmá a môže byť náročná na kĺby. Trvá však krátko.
Prechádzam na zelenú trasu a po 3 kilometre dlhej ceste vedúcej lesom cez Sedlo Príslop (s možnosťou doplnenia vody v lokalite „V stupňoch“), Sedlo pod Vtáčnikom doputujem na vrcholec kopca Vtáčnik (1 090 m). Tu si trochu oddýchnem, napijem sa (slnko už poriadne hreje) a poberiem sa ďalej.
Idem ďalej po zelenej značke, ktorá vedie na vrch Šiprúň. Idem hlavne otvorenými lúkami a pastvinami ale z času na čas rád uvítam aj lesný tieň. Po niečo vyše 2 kilometroch prídem na rázcestie Pod Vyšným Šiprúnskym sedlom, kde sa buď odbočí na cestu vedúcu na vrchol Šiprúňu, alebo sa rozhodnete prespať v Kolibe pod Vyšným Šiprúnskym sedlom, alebo pokračujete po zelenej značke do Nižného Šiprúnskeho sedla (približne 350 metrov).
V Nižnom Šiprúnskom sedle je možnosť oddýchnuť si, je tu vybudované posedenie, čo som len uvítal ☺ .
Odtiaľto nasleduje dlhý viac než 4 kilometrový prechod divočinou. Toto územie sa nazýva Jánošíková kolkáreň. Ide o národnú prírodnú rezerváciu, kde naozaj nie je problém stretnúť akékoľvek divé zviera, žijúce v slovenských lesoch.
Prechod končí pri Vojenskej zotavovni Smrekovica. Tu už si vydýchnem a napriek tomu, že milujem prírodu, som rád, že vidím náznaky civilizácie. Posedím si tu, oddýchnem si, hlavne keď viem, že do dnešného cieľa mi už ostáva len kilometer.
Posledný kilometer idem už vychádzkovým tempom, užívam si to a fotím.
Čoskoro dorazím na Horskú chatu Smrekovica, kde sa ubytujem. Pár slov k chate. Nie je tu vôbec nič, čo by mi chýbalo. Pohodlná a útulná samostatná izba s kúpelňou, vynikajúca kuchyňa, super personál a mne ako milovníkovi studenej vody veľmi vyhovoval aj prírodný eko bazén neďaleko chaty. Po túre som išiel spať schladený ľadovou vodou, dobre najedený, ostávalo len sa dobre vyspať ☺ … Čo sa aj stalo.
Na záver virtuálne zobrazenie dnešnej trasy:
One thought on “Prechod Veľkej Fatry, časť 1”