Tí, čo už niečo preliezli, vedia, že sa jedná o via ferratu Horskej záchrannej služby Martinské hole. Ferrata je súčasťou turistického chodníka vedúceho z parkoviska v lokalite Martin – Stráne po červenej značke (neskôr sa zmení na modrú) ku chatovej oblasti na Martinských holiach. Dĺžka chodníka je cca. 5 km (tam) a prevýšenie predstavuje cca. 800 m. Dĺžka isteného úseku je približne 800 metrov s 250 metrovým prevýšením. Obtiažnosť ferraty je stanovená na úroveň B, pritom na jednej z križovatiek sa môžete rozhodnúť, či ostanete na „béčku“ alebo prejdete na úsek o obtiažnosti C. Prechádza nádherným prostredím, takmer stále sa nachádzate na stenách rokliny Pivovarského potoka a pokiaľ idete na jeseň, v zime, či na jar, užijete si množstvo vody. U mňa sa zážitok umocnil o to, že som túto ferratu liezol na začiatku decembra, keď v Martine síce nebol žiadny sneh, ale od 800 metrovej výšky ho už bolo celkom dosť. Takže zimná výbava nemohla chýbať. Ešte pozor – ferrata je jednosmerná.
Vyrážam z autobusovej zastávky Martin – Stráne a po 800 metroch po asfaltke prídem k Welness penziónu Ferrata. Až tu človek vchádza do prírody.
Nasleduje stúpanie k začiatku via ferraty, ktoré meria niečo cez 2 kilometre a dostanete sa do výšky 940 metrov. Turistický chodník vedie úzkou dolinou popri Pivovarskom potoku, cez ktorý niekoľko krát prejdete po drevených a oceľových mostíkoch. Dolina vedie aj popri bývalom lome, kde môžete vidieť niekoľko starých banských rekvizít.
Na začiatku ferraty je postavené posedenie, kde už je vhodné navliecť si výstroj. Trasa je v zime o dosť nebezpečnejšia, nechýba tu ľad, sneh a je tu aj celkom chladno ☺ . Preto je vhodné si brať aj mačky a cepín (ktorý som nemal). V mojom prípade bolo dokonca treba niekoľko krát aj hľadať lano, keďže snehu a vody tu bolo naozaj dosť.
Po prelezení približne 600 metrového úseku sa dostanem pod vodopády a som vo výške 1 130 metrov. Tesne pred týmto úsekom sa mi stala malá nehoda, prepadol sa pod mnou sneh a ja som ostal visieť na rukách na oceľovom lane. Napokon sa nič vážne nestalo, bolo z toho len pár modrín na nohách.
Pod vodopádmi sa môžete rozhodnúť, či pokračujete ďalej úsekom C alebo B (neskôr sa obidve cesty opäť spájajú). Ja sa rozhodnem pre B, „céčko“ sa mi zdá až moc zasnežené. Ešte 200 metrov dlhý úsek a stojím na malom mostíku nad potokom. Tu už môžete výstroj dať dole. Po turistickom chodníku došľapete ku krížu, kde si môžete oddýchnuť (je tu posedenie) a aj výstupová kniha.
Ešte 400 metrov po červenej značke lesíkom a stojím na ceste, ktorá spája Bystričku s rekreačnou oblasťou Martinské hole vo výške 1 250 metrov (modrá turistická značka). Cesta je nádherne zasnežená a slniečko svieti. Ani nie za 15 minút som v centre chatovej osady, kde si dám v reštaurácii výdatný obed v podobe segedínskeho gulášu a piva ☺ .
Cesta dole vedie po širokej ceste s možnosťou si jednotlivé úseky skrátiť. Je to skoro 7 kilometrov, kým sa dostanem na ulicu Hrdinov SNP, ktorou zbehnem ku parkovisku.
Túra sa mi veľmi páčila, ale najbližšie si ju zopakujem v období bez snehu ☺. Celkovo mi trasa merala skoro 13 kilometrov.
Virtuálne video trasy:
