Jedného augustového veľmi teplého dňa som sa rozhodol trochu sa „schladiť“ prechodom cez najdlhšiu roklinu Weichtalklamm na úbočí najvyššej hory Dolného Rakúska – Schneebergu (2 076 m). Po prekonaní rokliny som mal v úmysle pokračovať na horskú chatu Kienthalerhutte a vyliezť na skalnaté bralo nad ňou s názvom Turmstein (1 416 m).
Po prenocovaní v neďalekej obci Reichenau an der Rax parkujem auto skoro ráno na parkovisku neďaleko mosta cez rieku Schwarza. Prechádzam cez most a prejdem vedľa horskej chaty Weichtalhaus. Odtiaľto už vedie červený turistický chodník – a začína sa vstup do rokliny Weichtalklamm. Začiatok rokliny veľmi zaujímavý nie je, ale vždy predsa platí, že zážitky v horách si treba odšliapať a platí to aj tu. Ale postupne sa človek dostane do prvých skalných tiesňav a hneď je to zaujímavejšie ☺.
Chodník vedie vedľa potoka, počas horúceho leta však po vode ani stopy. Skalné steny sa miestami zbiehajú až tak blízko k sebe, že človek má pocit ako keby sa nachádzal v jaskyni. Strmé úseky prekonávam pomocov rebríkov a oceľových lán.
Je to skutočne pestré – miestami je to tu veľmi úzke, miestami sa roklina rozširuje. V niektorých bodoch trasy sú stupy dokonca vytesané do skaly. Prechod roklinou mi trvá okolo dvoch hodín. Tesne pred jej koncom je to najzaujímavejšie, lebo je potrebné preliezť skalnou dierou, ktorá vznikla pádom veľkého kameňa medzi skalné bralá.
Po prekonaní rokliny sa ocitám na širokej štrkovej ceste – zostupová trasa. Až tu ma zaleje slnko. Z cesty vedie turistický chodník na chatu Kienthalerhutte. Opäť stúpam, prejdem vedľa vodného prameňa a pokračujem serpentínkami ihličnatým lesom. A čoskoro už zdiaľky vidím chatu a nádherné Turmstein nad ňou. Na chate je možné sa občerstviť, prípadne ubytovať, tento krát je však zamknutá a tak vyťahujem občerstvenie z batoha. Na vrchol brala Turmstein vedie ferrata, ktorá je na mape značená ako C a keďže nemám so sebou ferratovú výstroj, tak od svojho pôvodného plánu upúšťam.
Cesta naspäť je o dosť jednoduchšia, len zbehnem od chaty dole na štrkovú cestu, prejdem po nej cca. 600 metrov a odbočím doľava do lesíka a po žlto-modro-červenom turistickom chodníku zbehnem približne 3 kilometre cez les na parkovisko.
Tento okruh meria len približne 8,5 km, ale sú to „poctivé“ kilometre, keďže ide o takmer 1 000 metrové prevýšenie, čo si treba odšliapať a miestami aj vyliezť ☺. V každom prípade to ale stojí za to.
