Samozrejme hovorím o Národnom parku Paklenica, ktorý je súčasťou pohoria Velebit. Pár kilometrov od mestečka Starigrad je vstup do kaňonu Velika Paklenica, ktorý zahŕňa desiatky rôznych lezeckých trás. Akýmsi miestnym „Everestom“ je pre horolezcov vrch Anićin kuk. Anićin kuk nie je známy ani tak svojou celkovou výškou (712 metrov), ako svojou cez 400 metrov vysokou severozápadnou stenou, na ktorej sa nachádzajú tie najťažšie horolezecké trasy v pohorí Velebit, ako aj celom Chorvátsku. Na tento vrch sa ale dá vystúpiť aj „nehorolezeckou“ cestou.
Začínam na poslednom parkovisku pri vstupe do kaňonu. Dá sa povedať, že práve tu je najkrajšia časť kaňonu, ktorou vedie široký chodník. Útesy sa týčia stovky metrov nado mnou, niekomu sa pri pohľade do hora aj zakrúti hlave. Potok Velika Paklenica má krásnu farbu a je tu niekoľko menších nádherných vodopádov. Kým prídem k rázcestiu Veliki Ćuk, je to zhruba 25 minút.
Na rázcestí prejdem ponad potok, miniem skaly Crljena greda a do 10 minút stojím na rázcestí Anića kuk – Stup. Tu sa z hlavnej turistickej trasy kaňonom Velika Paklenica odbočuje na Anićin kuk. Omrknem ešte vodopád na rázcestí a začínam strmý výšľap.
Chodník strmo stúpa k úpätiu Anića kuk a jeho stene, ktorá sa týči priamo nado mnou. Keď dosiahnem stenu, chodník sa stáča doľava a stúpa vyššie. Zhruba po kilometri intenzívneho stúpania prídem k priesmyku medzi Anića kukom a vrchom Jurasova glavica. Dostávam sa na hrebeň, tie výhľady sú fantastické. Je tu možnosť odbočiť doprava na Anićin kuk alebo doľava na starú osadu Jurline.
Odbočujem doprava smerom na vrchol, za 5 minút sa začína strmý výstup bez akéhokoľvek chodníka, človek len hľadá značku na kameni, resp. si udžiava smer na vrchol. Nehovoriac o tom, že si dáva poriadny pozor na to, aby nenarazil na hrozbu tunajších miest „poskoka“ (zmiju rožkatú).
Za 20 minút stojím na vrchole a odfukujem. Ale som odmenený krásnymi výhľadmi ako na morskú stranu, tak aj na celý kaňon Velika Paklenica. Úchvatné.
Niečo pojem, popijem a po doplnení energie sa dávam na zostup z vrcholu tou istou cestou. Keď prídem na križovatku, z ktorej sa odbočuje do kaňonu (a ktorou som vyšiel sem), neodbočím doľava, ale pokračujem ďalej smerom na osadu Jurline. Po ceste míňam jaskyňu Lukčeva pećina.
Prekračujem horský pás a pokračujem ďalej otvorenejším priestorom v Grabovej doline. Nevidím síce do kaňonu, ale aj tak je čo pozerať. Po pár sto metroch zaregistrujem upravené kamene týčiace sa zo zeme s vytesanými znakmi. Pri tomto výstupe (2023) som sa s týmto javom stretol po prvý krát. Dnes už viem, že ide o tzv. „Mirile“ – miesto, kde sa duša mŕtveho rozlúčila s telom. Ide o veľmi starý zvyk, podľa ktorého keď niekto umrel v horách, tak ho niesli na miesto pohrebu (obvykle pri mori). Prípustná bola len jedna prestávka, vždy probližne v polovici cesty, kde mŕtveho položili na zem a plochu medzi jeho hlavou a nohami ohraničili kameňmi. Následne telo pochovali a najali si niekoho, kto do kameňov vytesal znaky. Celé miesto má veľmi zvláštnu atmosféru, ktorá nevyvoláva strach, ale skôr núti človeka zamyslieť sa (ak vie o čo ide).
Prichádzam do Jurline, kde je len pár starých domčekov. Pri jednom z nich pracovala v svojej záhradke staršia pani, ktorá keď ma videla, tak ma ponúkla kávou a umožnila mi doplniť si pitnú vodu.
O pol kilometra míňam tiež pár domkovú osadu Skiljići a čoskoro sa dostávam opäť na horský hrebeň nad Veľkou Paklenicou. Opäť nádherné výhľady na kaňon. Z výhliadky to mám ešte zhruba kilometer k rázcestiu Mala Močila. Idem už viac menej cez les. Z rázcestia si môžete vybrať až z troch možností kam ďalej. Môžete zabočiť doľava a popod skalný masív Gornja draga zostúpať na hlavnú trasu cez kaňon Velika Paklenica. Môžete zabočiť doprava a vystúpať na Crni vrh (1 110 m). A môžete pokračovať rovno, a po 2 kilometroch prechádzky cez nádherný les prídete na Turistickú chatu Paklenica. Tá ponúka aj možnosť občerstvenia, aj nocľahu. Dám si pivko a vyrážam po hlavnej trase cez kaňon naspäť.
Tento úsek meria niečo cez 6 kilometrov, ide sa po udržiavanej ceste, takže máte kopec možností sa kochať okolím.
Celá túra merala okolo 15 km a nastúpal som takmer 900 metrov. Obzvlášť počas teplých mesiacov treba mať so sebou dosť vody a dávať pozor na hady ☺ .
Virtuálne video z túry
