V apríli 2024 som si naplánoval pár dňový pobyt v Chorvátsku, kde som chcel vyskúšať relatívne novú ferratu Bat v pohorí Velebit a následne prejsť z mesta Gračac do mesta Knin po medzinárodnej turistickej magistrále Via Dinarica (cca. 60 km).
A tak plný očakávaní vyrážam do chorvátskeho mestečka Gračac, kde dorazím bez zdržania podvečer a po nakúpení zásob sa ubytujem sa v útulnom apartmániku. Samotné mestečko sa nachádza v údolí pod pohorím Velebit, má okolo 5 000 obyvateľov a je to jedno z mála miest v Chorvátsku, kde dnes žijú takmer v rovnakom pomere etnickí Srbi (45,16 %) a Chorváti (53,9 %).
Na druhý deň ešte pred východom slnka parkujem na parkovisku pri autoceste D27 asi kilometer pred sedlom Prezid (v smere od Gračacu). Približne 200 metrov prejdem ešte popri autoceste, následne odbočím doľava a hneď sa ponorím do tunajšej divočiny. Idem po červenej značke so značením HR-W-18. Hneď na začiatku túry nájdete aj informačnú tabuľu s údajmi o ferrate.
Za polkilometra prídem na križovatku. Ak by som pokračoval rovno, smeroval by som na vrch Crnopac (1 404 m). Dnes však chcem ferratovať a tak odbočím doľava. Začína sa prudšie stúpanie, kým prídem k ferrate, prekonám prevýšenie 250 m na kilometrovom úseku. Cesta vedie skalnatým terénom, ale pritom je to pomerne dosť zalesnené. Všade v skalách je plno dier, výklenkov ako aj zelených plôch.
Po 800 metroch stúpania sa vynáram zo zalesneného územia, som vo výške 1 000 m a prvý krát som na výhliadke. Za zmienku stojí výhľad na vrch Ćelevac (1 202 m) s vysielačom. Na dohľad mám aj Paklenickú oblasť. Keď sa pozriem doprava, kde by som mal vidieť mesto Gračac, tak ho nevidím. Namiesto toho je tam nádherná inverzia. A keď sa pozriem kolmo hore, tak vidím môj dnešný ferratový cieľ – vrcholec Veľkého Batu (1 381 m).
Pokračujem ešte približne 300 metrov do mierneho kopca a stojím pred začiatkom ferraty.
Pár slov o ferrate. Jej dĺžka predstavuje 756 metrov s prevýšením 370 metrov. Oficiálne je klasifikovaná ako C/D, ale tých ťažkých úsekov nie je veľa a sú pomerne krátke. Za seba môžem povedať, že vyložene silový úsek som zažil na tejto ferrate asi len jeden. Je to skôr o kondičke, než o sile (väčšinu úsekov by som ohodnotil ako B/C). V roku 2024 to bola ešte fakticky nová ferrata, všetko „žiarilo“ novotou.
A tak začínam liezť. Som v tieni, vietor nefúka. A samozrejme sa každú chvíľu otáčam a fotím ☺.
Lezie sa plynulo, je tu veľa miest, kde sa dá oddýchnuť. Niekedy život jemne skomplikuje úmyselne voľnejšie oceľové lano, ale s tým sa dá bez problémov popasovať.
Miestami sú tu aj veľmi ľahké úseky, keď neleziete, ale skôr len idete do kopca a pridržiavate sa oceľového lana. Ale miestami treba zabrať ☺.
Pozriem na Gračac, vidím, že inverzia ustúpila a mám krásny výhľad na jazero Štikada. A už vidím aj Jadranské more.
Tak a po odlezení 520 metrov a prekonaní vyše 200 výškových metrov, prekonávam skalnú hranicu a otvára sa mi nádherný výhľad na zelenú oázu obkolesenú obrovskými skalami. Z tohto bodu je potrebné zliezť dole do tejto oázy, teším sa, plánujem si tu chvíľku oddýchnuť. Čo sa mi aj darí ☺ . Oddychujem, fotím a vytešujem sa dielom prírody.
Ostáva mi liezť ešte približne 300 metrov. Sú tu veľmi zaujímavé úseky, s ešte zaujímavejšími skalnatými výtvormi.
A som hore! Tie výhľady sú skutočne dych vyrážajúce…
Keďže ferrata je jednosmerná, máte na výber dve možnosti ako pokračovať ďalej. Tí, komu ide len o zdolanie ferraty volia zostup cez Mali Crnopac (1 375 m) a nasledne sa napoja na turistický chodník HR-W-18. Ja som chcel ešte vidieť čo najviac a preto som sa z Veľkého Batu vydal smerom k turistickej útulni Crnopac.
Inak musím skonštatovať, že v prípade Veľkého Batu je zostup rovnako ťažký ako aj výstup. Dokonca by som povedal, že je nebezpečný, nakoľko nie je istený, je veľmi strmý, so sutinou a drobnými kameňmi, ktoré dosť „behajú“ pod nohami.
Ale cesta cez toto skalné mesto skutočne stojí za to. Je pravda, že človek ľahko poblúdi, preto musí naozaj miestami dávať pozor na každý krok, nakoľko sú tie priepaste, kde nevidím na dno (napríklad pod Malým Batom). A nie je tu ani mobilný signál.
Úsek z Veľkého Batu na útulňu meria približne 1,5 km, ale pôjdete ich naozaj pomaly. Ale po príchode na útulňu budete odmenení možnosťou si oddýchnuť, je tu aj pitná voda a hlavne výhľady na skalnú ríšu. Tak som si túto odmenu bohate užil ☺ .
Z útulne vedie cesta cez príjemný les a po mäkšej zemi. Najprv smerujem k rázcestiu Šimlašica (1,5 km). A tu sa už len stočím doľava a 2,5 km len klesám, až vyjdem na autocestu D27. Ešte pár sto metrov po nej a som pri aute.
Ale ak by si niekto myslel, že už mierim vylihovať do apartmánu, tak sa mýli. Cestujem presne opačným smerom do 30 km vzdialenej Maslenice na pobreží Novigradského (vnútorného) mora. A ten kúpeľ v mori som si fakt užil (sám v mori ☺ ).
Až potom nasledoval návrat do Gračacu a oddych na apartmáne, keďže na druhý deň ma čakala veľmi dlhá túra, ale o tom inokedy ☺.
