V októbri 2022 som sa rozhodol využiť možnosť letov do rumunského mesta Sibiu a po prvý krát skúsiť hiking v rumunských Karpatoch – konkrétne v pohorí Fagaraš. Túžil som aj vidieť známu automobilovú cestu Transfagarasan, ktorá patrí medzi najkrajšie cesty na svete, ale aj zažiť divokosť rumunských hôr, okoštovať miestnu stravu a spoznať miestnych ľudí. A napriek tomu, že sa mi moje ciele podarilo naplniť tak na 50 %, nedám na túto moju výpravu dopustiť.
Cesta do pohoria Fagaraš autocestou Transfagarasan
Do Sibiu som letel z Viedne, let bol úplne bezproblémový. Na letisku v Sibiu som si od miestnej autopožičovne prevzal auto a plný očakávaní vyrazil za dobrodružstvom. Prvých 50 km to bola štandardná cesta, ale od mestečka Cartisoara sa začala cesta, ktorá sa nazýva Transfagarasan a ja som jednoducho musel zastavovať každú chvíľu a kochať sa prírodnými nádherami pohoria Fagaraš. Pár slov k tejto ceste.
Ide o cestu (DN7C), ktorá začína na križovatke s cestou DN1 neďaleko obce Cartisoara a končí v obci Bascov neďaleko mesta Curtea de Arges (aj keď záleží z ktorého konca idete ☺ ). Meria 151 kilometrov a križuje pohorie Fagaraš. Pozornosť si zaslúži obzvlášť úsek od Cartisoary po priehradu Vidraru. Ten prechádza vysokými nadmorskými výškami a bol postavený v období 1970 – 1974 a meria približne 91 km.
Cesta spája Munteniu s Transylvániou. Je to asfaltka, dosahuje nadmorskú výšku až 2 042 m (pri jazere Balea). Vedie cez 830 mostov a 27 viaduktov, pri jej výstavbe sa použilo 6 520 ton dynamitu. Následne bolo potrebné odviesť niekoľko milónov ton horniny. Práce boli realizované celoročne, čo malo vzhľadom na špecifiká pohoria Fagaraš za následok aj ľudské obete – len oficiálne zdroje hovoria o 40 vojakoch a robotníkoch, ktorí zahynuli pri budovaní tejto cesty.
Oficiálne je cesta otvorená od 30. júna do 1. novembra – záleží od snehových podmienok. Obmedzenia sú tu aj v lete (aj keď je otázne či sa dodržiavajú) – v čase od 22:00 do 06:00 by sa tu nemalo jazdiť, keďže ide o nebezpečnú trasu s mnohými ostrými zákrutami a riziko pádu do priepasti je vysoké.
Prechádzam prvých 21 kilometrov a som pri parkovisku pri chate Balea Cascada. Odtiaľto sa zvykne vyrážať na výlety k vodopádu Balea, ktorý je so svojou výškou 68 metrov najväčším v Rumunsku (nachádza sa vo výške 1 230 m). Tu nezastavujem a pokračujem strmým výjazdom serpentínami až k ľadovcovému jazeru Balea (2034 m). A práve počas tohto 13 km dlhého úseku zastavujem veľmi často zastavujem a kochám sa unikátnym prírodným dielom.
Odtiaľ to mám ešte 15 kilometrov a dorazím do svojho ubytovania v osade Piscu Negru. Ubytujem sa v miestnom hoteli Piscul Negru Hotel, navečeriam a dávam sa do plánovania ďalšieho dňa. Všade vidím varovania ohľadom medveďov, preto sa po zotmení už po okolí hotela neprechádzam. Hike na ďalší deň mám naplánovaný, veci nachystané, idem spať. Raňajky mi personál nachystá vopred (keďže vyrážam skoro ráno).
Okružná trasa po vrcholoch okolo jazera Balea
Skoro ráno som ešte pred východom slnka som stál na parkovisku v sedle Transfagarasan (2 042 m), pripravený vyraziť. Prejdem prvé metre a ocitnem sa pri jazere Balea. Idem popri pobreží približne pol kilometra a som pri horskej chate Cabana Balea.
Odtiaľto sa začína stúpanie po modrej značke do sedla Saua Caprei (2 315 m), ktoré trvá maximálne hodinu. Tento výstup poskytuje veľa možností ako fotiť jazero Balea ako aj cestu Transfagarasan z čoraz väčšej výšky. Približne v polovici výstupu zastavím, nakoľko chodník začína byť úplne pokrytý ľadom a nasadím mačky. Vďaka mačkám som v sedle oveľa rýchlejšie. Trošku ma síce vystrašila menšia lavína, ale pokračujem ďalej.
V sedle si naozaj máte z čoho vyberať ako pokračovať ďalej. Ak sa pôjde po modrej doľava, vystúpite na vrch Vanatarea lui Buteanu (2 507 m) a okolité vrchy (napr. Capra – 2 494 m). Ak pôjdete ďalej rovno po červenej, tak môžete prísť až na najvyšší vrch Rumunska Moldoveanu (2 544 m).
Ja som odbočil na červenú doprava a začal stúpať na vrchol Iezerul Caprei (2 418 m), ktorý som po približne 10 minútach dosiahol. Tu ma už značne spomaľoval čerstvo napadnutý sneh, do ktorého som sa neraz po členky. Pravdu povediac, toto som tu na začiatku októbra veru nečakal. Počas výstupu obdivujem jazero Capra na druhej strane sedla Saua Caprei a okolité vrcholce.
Odtiaľto si to namierim po hrebeni do sedla Fereastra Balei (2 286 m), ktoré sa nachádza nad najdlhším tunelom na Transfagarasan. Miestami ma zneisťuje hustá oblačnosť, keď vidím pred seba len na pár krokov, takže idem radšej pomalšie. Keď sa oblačnosť preriedi, tak si vychunávam silné slnko. Je tu veľmi veľa výhliadkových miest, odkiaľ je radosť fotiť a tá zmes oblačnosti, slnka a snehu je proste úžasná. Po miestami veľmi úzkom hrebeni obchádzam jazero Balea.
Po hrebeni vystúpam na ďalší vrchol Paltinu do výšky 2 399 metrov. Opäť neskutočné výhľady.
Z vrcholu Paltinu začínam zostup po modrej značke cez sedlo Saua Paltinului (2 345 m) k jazeru Balea. Pri zostupe sa dosť šmýka, ale vďaka mačkám nemám žiadny problém. Zídem až do sedla Curmatura Balei a následne prejdem na červené značenie a moja cesta už smeruje priamo k jazeru.
Po 20 minútach som už pri jazere, maximálne spokojný s tým, čo som videl a zažil ☺. Nasadám do auta a vraciam sa do hotela. Po ceste ešte zastavím pod vodopádom Capra, kde si urobím pár fotiek.
Zmena plánov a priehrada Vidraru
Pôvodne som plánoval na ďalší deň vyraziť na ďalšiu túru. Večer však som začal pociťovať žalúdočné nevoľnosti, ktoré sa v noci zintenzívnili. Po prebdenej noci som nemohol na túru ani pomyslieť (nedalo sa mi nič zjesť).
Keď som pocítil aspoň mierne zlepšenie, rozhodol som sa pre cestu autom do najbližšieho mesta, aby som si v lekárni kúpil potrebné lieky. Do Curtea de Arges to bolo 70 kilometrov, tak som dúfal, že cestu zvládnem, užijem lieky a po ceste naspäť si aspoň pozriem jazero (priehradu) Vidraru. Čo sa mi aj podarilo ☺ . Po ceste som zdiaľky videl aj známy Draculov hrad. Na spätnej ceste som sa ešte zastavil pri Kláštore svätého proroka Eliáša – Paltinu.
Lieky mi síce zabrali, ale na ďalšiu turistiku to už nebolo, preto som si na ďalší deň zbalil vecia a odcestoval do Sibiu, kde som celý ďalší deň ležal a naberal sily na let domov. A na ďalší deň som bezproblémovo docestoval domov ☺ .
A na záver ešte pár nostalgických fotiek:
