V novembri 2024 som strávil 3 dni na medzinárodnej diaľkovej turistickej magistrále Via Dinarica (začína v Slovinsku a končí v Albánsku), presnejšie na jej chorvátskom úseku v Dinárskych horách (o tom inokedy). Na štvrtý deň som mal cestovať z Chorvátska domov, ale napadlo ma predĺžiť si pobyt o jednu noc a ešte absolvovať via ferratu s rovnakým názvom ako rieka, nad ktorou vedie – Čikola. Aj keď som bol po troch dňoch šlapania celkom unavený a mal aj zodraté nohy, tento zážitok som si nechcel nechať ujsť.
Via ferrata Čikola sa nachádza nad kaňonom rieky Čikola (najbližšie väčšie mesto je Drniš). V lete býva kaňon rieky úplne suchý, čiže sa ide ponad suché koryto. Ferratu nepokladám za ťažkú (oficiálna obtiažnosť B/C), nešlo mi ani tak o lezenie, ako o možnosť preskúmať kaňon. Ferrata je obojsmerná, nakoľko poskytuje veľa miest, kde sa môžu ľudia navzájom obísť. Meria 2 kilometre. Aj keď som tu bol v novembri (nie v lete), bola väčšina koryta rieky suchá, čo mi umožnilo zostúpiť až na úplné dno. Už potom ďalej sa vyskytovali menšie jazierka, ale malo to ďaleko od valiacej sa vody.
A tak po ukončení 3 dňového putovania v meste Sinj, sadám do autobusu a o hodinu vystupujem v meste Knin, kde mám zaparkované auto. Z Kninu sa premiestňujem do malej obce Ivići Gornji, kde mám rezervovaný apartmán. Večer si už chystám všetko tak, aby som po absolvovaní ferraty sa len prezliekol a mohol vyraziť na Slovensko.
Skoro ráno vyrážam tak, aby som východ slnka zažil už pri kaňone. Smerujem na malé parkovisko na ceste 6078 (odkiaľ sa chodí napr. na zipline). Zaparkujem, hodím na seba ruksak s ferratovým výstrojom a pálim ku kaňonu. V noci teplota klesla pod 0 stupňov, čo je aj cítiť a hovorím si v duchu, že si budem musieť dať pozor na šmykľavé skaly pri lezení. Stíham to akurát, pri východe slnka už stojím na kraji kaňonu. Je to naozaj fascunujúci pohľad.
Pomaly sa presúvam k začiatku ferraty. Je to úsek o dĺžke približne kilometer a je to samozrejme o výhľadoch na kaňon Čikoly. Neprehliadnite odbočku z hlavnej trasy k začiatku ferraty. Nasadzujem si ferratový výstroj a vyrážam.
Začiatok ferraty predstavuje nenáročný traverz po skale. Neleziete, len idete a držíte sa lana. Ako hlavné nebezpečenstvo tu vidím len to, že by mi na hlavu mohla spadnúť skalka alebo by som mohol zle stúpiť. Miestami som na skale, miestami len idem po širokom úseku pripomínajúci turistický chodník.
Po ceste je viacero útvarov v skalách pripomínajúce výklenky alebo menšie jaskyne. V lete poskytujú prirodzený úkryt pred slnkom, ja som tu ale v novembri, takže slniečko si vychutnávam.
Postupne sa ferratou dostávam bližšie a bližšie ku dnu kaňonu. Je veľmi zaujímavé skúmať riečny kaňon bez rieky.
Je tu aj zaujímavý úsek – veľmi úzky priechod. Tí vyšší a mohutnejší s ruksakom na chrbte jednoducho neprejdú ☺.
Je veľmi zaujímavé obzerať, čo všetko rieka dokázala vytvoriť. Z druhej strany, určite by stál za to aj pohľad, keď je koryto plné vody.
Tu už vidím aj prvé náznaky vody.
Ferrata začína opäť smerovať hore a ja začínam po nej stúpať vyššie. Miestami sa tu objavujú aj trochu ťažšie úseky na lezenie a dokonca sa lezie aj kolmo hore.
Ale stále sa postupuje pozdĺž riečneho koryta a to, že tu niekedy tečie rieka pripomína čoraz viac vody.
Opäť sa dostávam na dno kaňonu. A aj na koniec ferraty. Bolo to nádherná exkurzia. Balím výstroj a začínam stúpať nad kaňon po turistickom chodníku. Naspäť na parkovisko sa vraciam po veľkej plošine nad kaňonom a mám možnosť obdivovať aj okolie kaňonu.
Po ceste sa ešte zastavím na výhliadke nad kaňonom a hodím naň posledný pohľad. Viem, že sa sem ešte určite vrátim.
Virtuálne video z trasy
