Keď som v roku 2024 plánoval júnový pobyt v Čiernej Hore, rozdelil som ho na dve časti. Prvé 4 dni sme s manželkou, synom a rodinou švagrinej strávili v mestečku Žabljak, ktoré je „hlavným mestom“ čiernohorského pohoria Durmitor. Durmitor je mojím najobľúbenejším pohorím v Čiernej Hore, teda aspoň zatiaľ ☺…
Výstup na najvyšší vrch Durmitora – Bobotov kuk (2 523 m) som naplánoval hneď na ďalší deň po našom príchode. A poriadne som sa veru pri tomto výstupe vytrápil. Problém bol v tom, že do Žabljaku sme cestovali s prenocovaním v Belehrade, kde sme sa večer zapili moje narodeniny a narodeniny môjho švagra ☺. Už cestovanie na druhý deň bol trochu problém, ale napokon sme šťastne došli do Žabljaku. Tam som sa plánoval vyspať a na druhý deň vyliezť na Bobotov kuk.
Ale človek mieni, a „niekto iný“ mení… . S majiteľom hotela Casa di Piňo sme boli veľmi radi, že sa po dlhšom čase opäť vidíme, čo sa prejavilo tým, že sa na stole objavila fľaša bližšie nedefinovateľného silného moku. Čo dodať… Spať som išiel okolo jednej a „trochu“ nie triezvy 😂 .
Keď mi budík o piatej ráno zazvonil, mojou prvou myšlienkou bolo, že nikam nejdem. Ale silou vôle som sa donútil vstať a zobudiť manželku, ktorá na výstup chcela ísť so mnou. Uvedomujem si, že to nebolo úplne zodpovedné, ale napokon všetko výborne dopadlo.
Výstup na Bobotov kuk.
Ako som už písal vyššie, Bobotov kuk je s výškou 2 523 m najvyšším vrcholom pohoria Durmitor a tretím najvyšším vrchom Čiernej Hory. Je možné naň vyliezť z dvoch smerov – od Čierneho jazera (Crno jezero) alebo zo sedla, ktoré miestni nazývajú jednoducho „Sedlo“. Cez Sedlo prechádza cesta, ktorá sa volá „Durmitorski prsten“ a meria 78 kilometrov. Je priechodná pre bicykle, motorky a aj automobily.
Ja som pre tentokrát zvolil ako východzie miesto práve Sedlo. Ide o úchvatné miesto vo výške 1 907 metrov. Nachádza sa medzi dvoma vrchmi – Sedlena greda (2 227 m) a Uvita greda (2 199 m). Je tu nádherná scenéria a nájdete aj dostatok miesta na parkovanie. Dorazili sme do Sedla akurát na východ slnka.
Zo Sedla sa vyberáme rovno do kopca k podnožiu vrchu Uvita Greda (približne pol kilometra), odkiaľ mám nádherné výhľady na Sedlo a okolitú krajinu.
Nasleduje obchádzka Uvita Gredy a po ďalšom pol kilometri a jednom kratučkom istenom úseku sa dostávame do „lievika“, ktorý predstavuje akúsi hranicu medzi prvým horským hrebeňom a „vnútorným“ Durmitorom. Pozrite sa ako vyzerá „vnútorný“ Durmitor.
Nasleduje putovanie náhornou plošinou Suvi Tavani o dĺžke 1,3 km. Po ceste obdivujem snehové polia rôznych tvarov, po pravej ruke mám nádherný skalný hrebeň, pozostávajúci z vrchov ako Bandijerna (2 409 m), Zupci 1 (2 301 m), Zupci 1 (2 309 m). Cesta je dobrá, miestami trochu zabahnená v dôsledku roztápajúceho sa snehu.
Prichádzam k rázcestiu, kde vidím nápis „izvor“ so šípkou doprava. Ide o tzv. „Lednički izvor“. Spomeniem si, že pociťujem abstinenčné príznaky a že by bolo dobré si doplniť zásoby vody. Lenže prameň je pod snehom a tak ho nedokážem nájsť.
Na konci tohto úseku si urobíme prvú prestávku. Toto miesto sa nedá len tak obísť. Ide o pleso Zeleni vir, ktorého farba uchváti proste každého.
Nasleduje doteraz najťažší úsek – kilometrový strmý výšľap na horského sedla Velika Previja (2 351 m). Nohy slušne zaberajú, neskutočne sa potím – skrátka sám seba trestám za včerajšie nočné posedenie ☺ . Ale za približne 50 minúť sme v sedle, kde oddychujeme a predýchavame. V sedle sa stretávajú dva cesty – zo Sedla a od Čierneho jazera.
Po 10 minútach pokračujeme ďalej. Ešte približne 200 metrov ideme po tzv. „bežnom“ turistickom chodníku, ktorým prejdeme cez menšie snehové pole.
Potom sa chodník značne zužuje z jednej strany máte skaly, z druhej strany priepasť. Dostávame sa k výhliadkovému miestu, odkiaľ je perfektný výhľad na Veliko Škrčko jezero. Je tu trochu viac miesta, takže dá sa tu vydýchať.
Odtiaľto sa začína 250 metrov dlhý lezecký úsek istený reťazami. Ak má niekto za sebou nejaké ferraty, nie je to nič ťažké, ale ak trpíte závraťami alebo sa bojíte výšok, tak túto trasu neodporúčam.
A je to, sme na vrchole vo výške 2 523 m. Vychutnávame si nádherné výhľady, ale zneisťujú nás blížiace sa mraky, preto tu strávime len krátky čas a vydávame sa späť do sedla Velika Previja.
Zo sedla klesáme ďalej a dostávame sa na náhornú plošinu, ktorou prejdeme až k vrchu Uvita Greda. Stále pod mrakmi, ale bez dažďa či búrky.
A tak sa šťastne dostávame do auta a následne do Žabljaku. A ja aj k dvom zaslúženým pivám ☺…
Túra meria 10 kilometrov, niektoré úseky sú pomerne náročné, ale celá ta drina stojí za to. Len večer pred túrou treba ísť spať a nie flámovať …
