Nadväzujem na svoj predošlý článok, ktorý som ukončil nocľahom v kempe Vazva & Hazvi pri rieke Una. Spalo sa mi fantasticky a ráno ma domáci prekvapil tak výdatnými a chutnými raňajkami, že som si narobil občerstvenie na celý deň pochodu. A keďže som mal pred sebou len približne 15 kilometrov, nemusel som sa vôbec ponáhľať, čiže som sa mohol povyvaľovať v posteli trochu dlhšie.
Bolo nádherné ráno, a tak po raňajkách a zbalení sa vyrážam na cestu. Z osady ma vyprevádzajú jej tradiční a stáli obyvatelia – mačky. Cesta ide stále popri rieke, míňam nádherné riečne pereje a vychutnávam si krásnu farbu rieky.
Po 2,5 km prídem na pláž Piskar a je tu tak nádherne, že sa rozhodnem si urobiť prestávku. Rozmýšľam, či sa neokúpem, ale voda je ešte veľmi studená.
Po krátkej prestávke pokračujem ďalej. O 400 metrov cesta odbočuje od rieky Una doľava smerom k dedine Orašac a za ďalších 1,5 km som v dedine. Ide o väčšiu dedinu s viacerými ubytovacími kapacitami. Jediný problém je, že odtiaľto nevidno Unu ☺. Nad dedinou sa nachádzajú ruiny Starého mesta Orašac, ktoré bolo vybudované v 18. storočí počas otomanského obdobia. Zvažujem, či k ruinám nevyleziem, ale napokon pokračujem ďalej.
Nasledujú 3 kilometre po automobilovej asfaltke R-408. V apríli po nej nechodilo veľa áut, takže moc benzínu človek nepodýchal ☺. Z asfaltky schádzam pri maličkej osade Šahbazovića lada a cez osadu pokračujem lesnou cestou ďalej. Na doľad mám opäť aj Unu. Cesta je miestami pomerne dosť zarastená, takže sa musím predierať ďalej, pričom sa celkom doškrabem. Našťastie trvá to len cca. 20 min. (1,6 km) a vychádzam opäť na asfaltku. Po pravej ruke vidím v diaľke obec Klisa a nádhernú horu Runjevica (667 m) nad obcou.
Pokračujem ďalších 3,5 km po autoceste R-408 až po križovatku, kde sa spája moja cesta a autocesta R-408b. Po pravej ruke mám stále rieku, v diaľke už vidím pevnosť Ostrovica, o ktorej viem, že „drží stráž“ nad nádherným maličkým (ale celkom sebestačným) mestečkom Kulen Vakuf, ktoré je mojím dnešným cieľom. Z križovatky je to do mestečka na skok, ale ja sa rozhodnem si cestu ešte predĺžiť.
Zo spomínanej križovatky sa je možné dostať aj na cestu vedúcu k jednej z dvoch pevností nad mestom – tzv. Havale. Bola postavená v polovici 17. storočia a predpokladá sa, že ju dal postaviť sultán Ahmed III. Išlo o strategicky dôležitú pevnosť. Západne od Havaly sa nachádza moslimský cintorín s hrobom Smailbega Kulenovića, jedného z veliteľov Havaly. Hoci hroby nie sú udržiavané, nápisy na nich sú jasne viditeľné (písané arabským a tureckým písmom).
Z asfaltky je to sem len 1,5 km, ktoré prejdem veľmi rýchlo. A už vidím pred sebou vstupnú bránu do Havaly. Mám pred sebou aj nádherné výhľady na rieku Unu, pevnosť Ostrovica a celé mestečko Kulen Vakuf. A na dohľad mám aj most cez rieku a hneď vedľa neho miesto môjho dnešného nocľahu.
Po malej prestávke schádzam krátkou strminkou do mesta. Zastavím sa ešte pri pamätnej stene na obete krvavého občianskeho konfliktu v Bosne a Hercegovine v 90. rokoch. V duchu si prajem, aby sa nič také už v tejto krásnej krajine neopakovalo.
Prejdem cez most a som „doma“, tentokrát v jednom z apartmánov Villy Medo priamo nad riekou UNA. V nohách 15 km, ale moje dnešné dobrodružstvo ešte nekončí.
Virtuálne video z cesty
Najprv sa prejdem do miestneho supermarketu, kde si doplním zásoby. Keďže ide o obchod s moslimským majiteľom, nenájdem tu žiadny alkohol, takže pivko si budem musieť dať až neskôr v blízkej reštaurácii. Vraciam sa do apartmánu, niečo prekúsnem, zoberiem si malú fľašku minerálky a vyrážam na kopec Ostrovica, kde sa nachádzajú ruiny ďalšej pevnosti s rovnakým názvom „Ostrovica“.
Táto pevnosť bola vybudovaná v 15. storočí a išlo o stredoveké mesto Ostrovica, ktoré patrilo rodine Karlovićovcov. V stredoveku to bolo najopevnenejšie mesto na hornom toku rieky Una. Jeho rozvoj pokračoval aj počas osmanskej nadvlády v Bosne a Hercegovine, pod ktorú sa dostalo v roku 1523. Až do roku 1878 tu osmanské úrady udržiavali vojenskú posádku, následne bola pevnosť opustená.
Po polkilometri prejdem vedľa moslimského cintorína a začínam stúpať na kopec Ostrovica. Cesta vedie okolo kopca a za zhruba 40 minút sa dostávam na otvorený priestor a križovatku, kde vidím viacero osád, ktoré sa združené pod názvom Ostrovica.
Z križovatky to mám ešte kilometer, prechádzam popri viacerých skupinách moslimských hrobov a som pred vstupom do pevnosti. Ide o veľký areál, je veľmi zachovaný a poskytuje krásne výhľady. Asi nemusím písať, že som sa tu zdržal celkom dlho.
Pár slov k mestu Kulen Vakuf. Vzniklo výstavbou mešity sultána Ahmeda I. – v tom čase sa volalo Džisr-i-kebir (čo v turečtine znamená „Veľký most“. Neoficiálne mesto zmenilo svoj názov v 18. storočí, keď sa volalo Palanka Mahmut Paša Kulenović a v 19. storočí získalo súčasný názov. V roku 1878 sa dostalo pod okupáciu Rakúsko-Uhorskej monarchie. V súčasnosti má mestečko niečo cez 400 stálych obyvateľov.
Po obhliadke pevnosti sa rozhodnem nevracať tou istou cestou, ale urobiť si z pevnosti okruh a vrátiť sa do Kulen Vakuf z opačnej strany. Cesta vedie lesom, zažívam aj nepríjemné prekvapenie. Keď sa mi „zachce“, odskočím si za najbližší strom mimo chodníka. A keď zdvihnem hlavu vidím toto ☺ .
Ale inak to bola pekná prechádzka.
Nasledovala výdatná a chutná večera v miestnej reštaurácii Džisrikebir a potom ešte večerné posedenie nad riekou pri západe slnka. A samozrejme tvrdý spánok. Dnes to bolo niečo cez 22 km…
Virtuálne video z výstupu na Ostrovicu
